Gourt Home::Gourt :: Zemský plášť
Earth-crust-cutaway-english.png Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou. Je hrubý približne 2900 km a zaberá 70% objemu Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna, pohyb kontinentov.
Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). Vačsinu poznatkov sa podarilo získať až v 20. storočí nepriamymi metódami: analýzou prechodu seizmických vĺn, porovnávaním archaických bazaltov so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou lherzolitov, kimberlitov a peridotiov.
Vrchný plášť
Vrchná časť zemského plášťa sa nachádza pod kôrou. Je od nej oddelený rozhraním, nazvaným Mohorovičićova diskontinuita, (skrátene MoHo). Jeho vrchné ohraničenie je variabilné: 1 až 20 km pod oceánskou kôrou a 30 až 150 km pod pevninskou kôrou. Spodná hranica je 650 km pod povrchom Zeme. Hustota je okolo 3,27 kg.cm-3 a teplota okolo 1400° C.
Vo vrchnom plášti môžeme vyčleniť tri rozdielne oblasti:
- Zóna nízkych rýchlostí, alebo aj astenosféra, je objasť od 60 do 250 km. Je charakteristická znížením rýchlosti prechádzajúcich seizmických vĺn.
- Objasť na prvým fázovým prechodom - až do hĺbky cca 400 km. V nej rýchlosť seizmických vĺn narastá.
- Oblať fázového prechodu, alebo aj rozhranie medzi vrchným a spodným plášťom (650 km, značne varíruje).
Vrchný plášť je tvorený eklogitmi, dunitmi a peridotitmi, z mineralogického hľadiska prevažne olivínom, pyroxénmi, granátmi a spinelmi, čiže minerálmi s vysokým obsahom horčíka a železa. Veľa informácií o zložení vrchného plášťa bolo získaných zo xenolitov spinelových lherzolitov vynesených z hĺbky 40 - 60 km a vzácnejších granátových lherzolitov, vynesených z hĺbky 200 km.
Spodný plášť
Spodný plášť leží pod vrchným (hĺbka 650 km) a siaha až k jadru (hĺbka 2900 km), od ktorého je oddelený opäť diskontuniutou - Gutenbergova diskontinuita. Tlak opäť narastá (až do 120 GPa), čo sa prejavuje aj na minerálnom zložení: spinely sa fázovým prechodom premenia na perovskit, spodný plášť je tiež obohatený o prvky kobalt, nikel a titán. Spodný plášť sa javí byť oveľa kompaktnejší ako vrchný.
Chemické zloženie
| Obsah jednotlivých prvkov a ich oxidov v plášti | ||||
|---|---|---|---|---|
| Prvok | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) | |
| Kyslík | 44,8 | --- | --- | |
| Kremík | 21,5 | SiO2 | 46 | |
| Horčík | 22,8 | MgO | 37,8 | |
| Železo | 5,8 | FeO | 7,5 | |
| Hliník | 2,2 | Al2O3 | 4,2 | |
| Vápnik | 2,3 | CaO | 3,2 | |
| Sodík | 0,3 | Na2O | 0,4 | |
| Draslík | 0,03 | K2O | 0,04 | |
| Suma | 99,7 | Suma | 99,1 | |
Pozri aj
Stavba Zeme
Externé odkazy
Stavba a zloženie plášťa Zeme (anglicky)
Mantell terrestre | Zemský plášť | Erdmantel | Μανδύας (γεωλογία) | Mantle (geology) | Vahevöö | Maan vaippa | Manteau (Terre) | Manto | מעטפת כדור הארץ | Mantello terrestre | マントル | 맨틀 | Mantija | Aardmantel | Płaszcz ziemski | Manto | Мантия Земли | เนื้อโลก | Manto | 地幔
"Zemský plášť"