Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec a politik, predstaviteľ romantizmu.

V roku 1837 bol vymenovaný za dôstojníka Čestnej légie.

Roku 1845 vstúpil do politiky a bol vymenovaný za paira, v pairovskej komore sa vyslovoval za návrat Ľudovíta Bonaparta, po zrušení pairstva (1848) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) – sedel vpravo. Naľavo sa posadil až v októbri 1849. Vystupoval ako Bonapartov odporca a ako zastánca liberálneho socializmu.

Po štátnom prevrate (2.12.1851) ako odporca Ľudovíta Bonaparta odišiel do exilu, usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Paríža sa vrátil až v roku 1870.

Roku 1871 bol zvolený do bordeauxského Zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil.

Roku 1875 sa stal senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znova zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom.

Dielo

Vo svojom diele hľadá socialistickú morálku, ale skôr sa dostáva do pozície sociálneho humanistu. Často pracuje s pojmami ako spravodlivosť, ľudskosť, osud, láska, ktoré vníma a vykladá svojským spôsobom (dalo by sa povedať veľmi voľne). Často sa pokúša materializovať idee a vnucuje čitateľovi strach a úzkosť.

Divadelné hry:

• Cromwell (1827) – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu
• Hernani (1830)
• Marion de Lorme (1831)
• Kráľ sa zabáva (1832)
• Lukrécia Borgia (1833)
• Mária Tudorová (1833)
• Angelo, tyran padovský (1835)
• Ruy Blas (1838)
• Kasteláni (1843)

Poézia:

• Ódy (1822)
• Nové ódy (1824)
• Ódy a balady (1826)
• východné spevy (1829)
• Jesenné lístie (1831)
• Spevy súmraku (1835)
• Vnútorné hlasy (1837)
• Lúče a tiene (1840)
• Tresty (1853) (Les Châtiments), satirická zbierka s častými útokmi na Napoleona III. (predtým vyšla ako pamflet v próze pod názvom Napoleon Malý).
• Kontemplácie (1856)
• Legendy vekov (1859, 1877, 1883)- tri série epiky; pokúsil sa popísať vývoj ľudstva k slobode, prejavuje sa tu jeho viera v technický pokrok a možnosti človeka.
• Piesne ulíc a lesov (1865)
• Strašný rok (1872)
• Umenie byť starým otcom (1877)
• Zvrchovaný súcit (1879)
• Chmúrne roky 1852 - 1870 (1880)
• Štyri prúdy ducha (1881)
• Koniec Satana (1886)

Romány:

• Bug Jargal (1826)
• Posledný deň odsúdenca (1829)
• Chrám Matky božej v Paríži (1831)
• Bedári (1865?)
• Robotníci mora (1866) - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch
• Človek, ktorý sa smeje (1869)
• Deväťdesiat tri (1874) – román opisujúci jakobínske obdobie Francúzskej revolúcie (rok 1793).

Externé odkazy

Narodenia v 1802 | Úmrtia v 1885 | Francúzski spisovatelia | Francúzski dramatici

فيكتور هوجو | Виктор Юго | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Виктор Гюго | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | ویکتور هوگو | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | ויקטור הוגו | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | ヴィクトル・ユーゴー | 빅토르 위고 | Viktoras Hugo | Viktors Igo | Виктор Иго | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | Гюго, Виктор Мари | Victor Hugo | Victor Hugo | Виктор Иго | Victor Hugo | Victor Hugo | Victor Hugo | 维克多·雨果