Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne kozistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).
Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).
Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i.
Výrazom "veda" sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.
Vznik vedy
Základom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo
filozofii Antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a
logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experiment a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.
Delenie vedy
Vedy môžeme rozdeliť na
formálne (
abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a
reálne (
empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na
prírodné a
humanitné (
spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame
aplikované.
Systém vied
- Interdisciplinárne vedy
- informatika - zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda - využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia - je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- ekológia - vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
- geografia - veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
- Vedy s problematickým zaradením
- matematika - jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu - ide v istom zmysle skôr o "vedu o metódach výskumu".
- filozofia - jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
- teológia - objekt jej výskumu je sporný
- Pseudovedy - ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
Externé odkazy
Veda
Zenzia | علم | Ciencia | Навука | Наука | বিজ্ঞান | Siañs | Nauka | Ciència | Věda | Ùczba | Ăслăлăх | Videnskab | Wissenschaft | Επιστήμη | Science | Scienco | Ciencia | Teadus | Zientzia | Tiede | Science | Saidheans | Ciencia | વિજ્ઞાન | מדע | विज्ञान | Znanost | Syans | Tudomány | Scientia | Ilmu | Cienco | Vísindi | Scienza | 科学 | მეცნიერება | ವಿಜ್ಞಾನ | 과학 | Zanist | Godhonieth | Scientia | Weitesjap | Mokslas | Наука | Sains | Tlapōhuayōtl | Wetenschop | Wetenschap | Vitskap | Vitenskap | Nauka | Ciência | Ştiinţă | Наука | Nauka | Science | Znanost | Наука | Élmu | Vetenskap | Sayansi | அறிவியல் | วิทยาศาสตร์ | Agham | Bilim | Наука | Khoa học | Syince | 科学 | Kho-ha̍k