Medzinárodná zmluva

Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.

Doterajšie medzinárodné obyčaje, týkajúce sa medzinárodných zmlúv, boli kodifikované a doplnené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve z roku 1969. Tento dohovor sa ale týka len zmúv uzavretých písomnou formou. Na iné zmluvy sa stále aplikujú medzinárodné obyčaje.

Delenie zmlúv

Medzinárodné zmluvy delíme hlavne na základe týchto kritérií.

Podľa počtu subjektov

Poďla počtu subjektov, ktoré sú zmluvnými stranami rozlišujeme zmluvy bilaterálne (dvojstranné) a multilaterálne (mnohostranné) alebo univerzálne (ak sú zmluvnými stranami všetky štáty).

Podľa formy

Štáty v zásade vždy uzatvárajú zmluvy v písomnej forme. Teoreticky však nič nebráni tomu, aby boli zmluvy uzatvárane aj ústne.

Podľa možnosti pristúpenia

Podľa možnosti pristúpenia delíme zmluvy na otvorené, polootvorené a uzavreté. K otvoreným zmluvám môžu pristúpiť aj iné štáty. K polootvoreným zmluvám môžu iné štáty pristúpiť len po splnení určitých špecialne vymedzených podmienok (napr. Zmluva o EÚ). K uzvretým zmluvám ďalšie štáty pristúpiť nemôžu.

Podľa obsahu

Podľa obsahu môžeme deliť zmluvy na politické a hospodárske, rovné a nerovné, mierové a vojnové, a právotvorné a kontraktuálne.

Podľa doby trvania

Podľa doby trvania je možné rozlišovať medzi zmluvami krátkodobými, dlhodobými, časovo neobmedzenými, ale tiež medzi zmluvami predbežnými a definitívnymi.