Karlova univerzita

Karlova univerzita (po česky Univerzita Karlova v Praze) je najstaršou univerzitou v strednej Európe a poprednou českou vysokou školou, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe, 2 sídlia v Hradci Králové, 1 v Plzni.

Založenie

Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

Univerzita bola založená ako úplná, tj. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.

Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.

Názov

Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova. Po spojení Karolína a Klementína univerzita prijala názov Univerzita Karlo-Ferdinandova. V roku 1882 bola zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelená na dve časti. Jedna sa nazývala "Česká univerzita Karlo-Ferdinandova" a druhá "Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova".

Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: "Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: "Česká univerzita Karlo-Ferdinandova" a "Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova" sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno "Univerzita Karlova". O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom."

Podľa zákona 172/1990 sa Univerzita od roku 1990 nazýva "Univerzita Karlova v Prahe", zákon č. 111/1998 Zb. toto meno potvrdil.

Dnešný stav

UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právníkov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov ai.

Univerzita má v súčastnosti (asi 2004 - 2006) okolo 42 000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študíjnych programoch a asi 600 oboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v Česku. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3500. Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún.

Univerzita svojej akademickej obci tiež poskytuje viacero viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, vydavateľská činnosť, knižnice), ktoré sú však často kritizované ako skostnatelé a nevyhovujúce a to aj v porovnaní s inými (aj podstatne menej významnými) univerzitami v Česku.

Slávni absolventi

Edvard Beneš (1884-1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
Bernard Bolzano (1781-1848), matematik a filozof
Max Brod (1884-1968), spisovateľ
Karel Čapek (1890-1938), spisovateľ
Eduard Čech (1893-1960), matematik
Carl Ferdinand Cori (1896-1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Gerty Cori (1896-1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Josef Dobrovský (1753-1829), filológ a historik
Jaroslav Heyrovský (1890-1967), chemik nositeľ Nobelovej ceny
Bohumil Hrabal (1914-1997), spisovateľ
Jan Hus (1369-1415), náboženský mysliteľ a reformátor
Jan Janský (1873-1921), objaviteľ krvných typov
Franz Kafka (1883-1924), spisovateľ
Karol I. Habsburský (1887-1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
Egon Erwin Kisch (1885-1948), spisovateľ a novinár
Luboš Kohoutek (b. 1935), astronóm
Milan Kundera (b. 1929), spisovateľ
Jan Marek Marci (1595-1697), doktor
George Placzek (1905-1955), fyzik
Jan Evangelista Purkyně (1787-1869), fyziológ
Ota Šik (1919-2004), ekonóm
Ferdinand Stoliczka (1838-1874), paleontológ
Nikola Tesla (1856-1943), vynálezca, fyzik
Vladislav Vančura (1891-1942), spisovateľ
Max Wertheimer (1880-1943), psychológ

Organizačná štruktúra

Fakulty:

Katolícká teologická fakulta
Evanjelická teologická fakulta
Husitská teologická fakulta
Právnicka fakulta
1. lekárska fakulta
2. lekárska fakulta
3. lekárska fakulta
Lekárska fakulta v Plzni
Lekárska fakulta v Hradci Králové
Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
Filozofická fakulta
Prírodovedecká fakulta
Matematicko-fyzikálna fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta sociálnych vied
Fakulta telesnej výchovy a športu
Fakulta humanitných štúdií

Dalšie súčasti

Vysokoškolské ústavy

Ústav dejín UK a Archív UK
Centrum pre teoretické štúdiá
Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium

Iné pracoviská

Ústav výpočtovej techniky
Európske informačné stredisko
Ústav jazykovej a odbornej prípravy
Ústredná knižnica
Centrum pre otázky životného prostredia
Agentúra Rady vysokých škôl

Účelové zariadenia

Internáty a menzy
Arcibiskupský seminár
Nakladateľstvo Karolinum
Správa budov a zariadení
Športové centrum

Referencie

Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 pp.

Externé odkazy

www.cuni.cz – Oficiálne stránky
http://www.cuni.cz/UK-1391.html
Recenzia historickej práce obhajujúcej dátum 1347

Univerzity | Univerzity v Česku

Gourt Home::Gourt :: Karlova univerzita