Indická filozofia

Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská. Nikdy sa úplne nevydelila z celku náboženských predstáv Indov. Indická filozofia je staršia ako čínska filozofia, ktorú ovplyvňovala prostredníctvom budhizmu. Opačným smerom k pôsobeniu nedochádzalo.

Filozofia | Náboženstvo a teológia

Indická filozofia

V indickej filozofii sa neuskutočnil prechod od mýtu k lógu tak, ako tomu bolo v gréckej filozofii. Filozofické úvahy neviedli k vzniku politických a vedeckých učení. Pre Indiu bolo charakteristické, že filozofické smery sa rozvíjali spolu s náboženstvom

1. Védske obdobie (1500 - 1000 pnl.) 2. Neortodoxné systémy (vyvíjali sa súbežne, 800 pnl. - 1000 nl.) 3. Ortodoxné systémy (vyvíjali sa súbežne, 800 pnl. - 1000 nl.)

Védske obdobie

Názov od slova védy (najstaršie zachované písomné správy (1500 - 500 pnl. ), je to súbor spisov neznámych autorov, ktorý obsahoval náboženské, mytické, ale aj filozofické otázky, rôzne rituály a obradné predpisy, mali kánonický charakter - kánon = príkaz, niečo čo sa má striktne dodržiavať. Védy boli príručkami indických kňažov, v ktorých boli zahrnuté nespochybniteľné pravdy. Obsahovo boli védy 6x rozsiahlejšie ako Biblia.

Védy sa skladajú zo štyroch častí:

1. Mantry 2. Brahmány 3. Aranjáhy 4. Upanišády

Mantry - sú to hymny a motlidby. Predstavujú najranejšie obdobie, obdobie osláv bohov.

Brahmány - zaklínadlá a obetovania, predstavujú obdobie obetnej mystiky, ktoré spadá do obdobia vzniku kastovného systému.

Štyri základné kasty - varny

1. Brahmáni - najvyššia vrstva - kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti. Vládcovia ducha. 2. Kšatrijovia - kasta bojovníkov, boli to akýsi vládcovia moci 3. Vajšijovia - remeselníci, roľníci, chovatelia dobytka 4. Šudrovia a pariovia - najnižšia kasta, ktorej príslušníci nemali právo učiť sa védam.

Brahmáni - kňazi dodržiavali náboženské rituály, ich prítomnosť bola nepostrádateľná pri všetkých životných udalostiach. Nikdy sa neusilovali o získanie svetskej vlády, alebo moci a ani sa nikdy nesnažili vytvoriť nejakú cirkevnú organizáciu, hierarchizovanú cirkev narozdiel od eur. cirkvi. Ich náboženstvo voláme Brahmánizmus, ktorý hlása tri základné cnosti:

1. Absolútna poslušnosť Brahmovi, stvoriteľovi a vládcovi 2. Dodržiavanie obradov predpísaných danej kaste 3. Dodržiavanie a plnenie si náboženských povinností = dharma

Tieto tri cnosti tvoria karmu, ktorá vedie k lepšiemu prevteleniu a ku splynutiu s najvyššou svetovou dušou, s bohom Brahmom. Ak človek nedodržiava tieto cnosti, vedie to k nešťastným prevteleniam. Aranjahy - texty pre pustovníkov

Upanišády - myšlienky rôznych mužov, ktorí "sedia blízko majstra", ktoré nie sú všeobecne dostupné. Sú to akési tajné náuky. Sú filozofickým výkladom.

1. Život je prinášanie obetí, čiže život je strasť. 2. Učenie o reinkarnácii - život je utrpenie, duša je neustále vystavovaná kolobehu striedania narodenia a smrti (ide o prevtelovanie duše podľa zákona karmy, odplaty). Aby bola duša spasená, aby našla pokoj je potrebné aby sa človek vzdal túžob, vôľe životu, aby nastúpil cestu askézi = odriekania. Askéza je vyslobodením sa z reinkarnácie 3. Učenie o Brahme a Áthman. Brahma predstavuje svetovú dušu a Áthman individuálnu dušu. Brahma bola spočiatku považovaná za modlitbu, svetovú dušu, univerzákny princíp, ktorý tvorí základ všetkého. Áthman pôvodne predstavoval dych. Predstavuje moje vlastné ja, moju individuaĺnu dušu. Áthman je Brahma v nás. Ak chceme poznať svet, musíme najprv poznať samých seba. Poznanie sveta je obsiahnuté hlboko v nás.

Neortodoxné systémy

Sú to filozofické smery, ktoré odmietají tradíciu véd a hlavne odmietajú kastovné delenie spoločnosti.

1. Škola Čarvaka 2. Džinizmus 3. Budhizmus

Škola Čarváka Vznikla v období, keď v Indii rodový systém vystriedal štát, keď sa popri kaste brahmánov a kšatrijov vytvára aj kasta vajšijov. Táto škola uznávala iba hmotu, ktorá sa skladá zo štyroch elementov (oheň, voda, zem, vzduch). Vedomie považoval za protiklad hmoty, je to vlastnosť materiálneho tela. Hovoril že Áthman (duša), boh a posmrtný život je len klam. Na tomto svete sme len raz, pobývame tu len chvíľku a preto si život treba užívať. Utrpenie a bolesť nemožno odstrániť, no možno ich obmedziť na minimum a rozkoš a slasť možno maximalizovať. Nemala dljé trvanie, ani výrazne neovplyvnila indické myslenie. Jej význam spočíva v tom, že podnietila vznik ďalších smerov - džinizmu a budhizmu.

Džinizmus

Džina = vykupiteľ. Zakladateľom je Mahátvira v 6.st. pnl.

Hovorí, že existuje duša a hmota a že človek je spojením tela a duše. Telo je karma, duše majú tvar a usádzajú sa v karme, v tele. V džinizme je duša dobro, hovorí o reinkarnácii, o potrebe spasenia, ktoré vidia v askéze. Askézu dosiahne duša vtedy, keď sa bzde správať podľa prísnych etických príkazov, napr. nezabíjať nič žive, nebrať čo nie je dávané, neklamať, zriecť sa svetských radostí a rozkoší. Dnes má veľmi málo zástancov. Vstúpencom bol aj Mahatma Gandí. Budhizmus

Najrozšírenejšie náboženstvo v Indií, za zakladateľa je považovaný princ Guatanama Sidharta, Budha = prebudený, osvietený, je to ten, kto ukazoval ľuďom cestu k spaseniu.

Odmieta tajné náuky upanišád a učenie o Brahme a Áthman, pretože je to abstraktné a tým pádom aj zbytočné pre ľudí. Svoje učenie sa snaží sprístupniť širším vrstvám. Budhizmus zavrhuje kastovný systém, zakazuje obetovanie bohm, učí trpezlivosti a že zlu sa nemáme brániť násilím.

Podstatou je učenie o štyroch vznešených pravdách:

1. Život je plný utrpenia 2. Existuje príčina vzniku utrpenia 3. Existuje zánik utrpenia 4. Existuje môžnosť odstrániť utrpenie

Podľa budhizmu možno odstrániť strasť a utrpenie nie v posmrtnom živote, ale v pozemskom a to prostredníctvom nirvány = stavu úplneho kľudu, oslobodenia sa od všrtkého čo prináša bolesť a utrpenie. Je to mravný zákon sveta.

Budhizmus je ateistickým náboženstvom, zavrhol existenciu boha, hlása náboženstvo spasenia a pokory, vyzdvihuje vuerz v mravný zákon sveta - nirvanu.

Budha sformuloval aj príkazy praktickej etiky:

1. Nekonaj zlo 2. Vyhýbaj sa klamstvu 3. Vyhýbaj sa krádeži 4. Vyhýbaj sa zmysovým pôžitkom 5. Vyhýbaj sa alkoholu

Po smrti Budhu sa jeho nasledovníci sformovali do dvoch prúdov, skupín:

* Veľká cesta - začali uctievať Budhu ako boha, začali vytvárať štruktúru cirkvi, sú v kláštoroch a chrámoch. * Malá cesta - Budhu nadaľej považujú za človeka a nie za boha.

V súčasnosti je budhizmus rozšírený a populárby aj v Európe a Amerike, nie v klasickej podobe, ale v podobe zen budhizmu (meditačný budhizmus).

Rozšírený: India, Čína, Japonsko, Barma, Tibet.

Ortodoxné systémy

Uznávali autoritu véd a svoju filozofiu budovali na princípe brahmánizmu. Sú to pravoverné systémy a majú hlbšiu máboženskú orientáciu/tendenciu. Uznávali kastovný systém.

Patrí sem: Védanta, Mímansa, Sankyjá, Jóga.

Jóga

Predstavuje cestu k oslobodeniu, k spaseniu od utrpenia. Je to cesta sebaovládania, disciplíny a sústredenia. Za jej zakladateľa je považovaný Patandžali. Joga pozná svojho osobného boha a viera v tohto osobného boha je podmienkou k úspešnej praktickej činnosti, meditácie, koncentrácie smerujúcej k spaseniu, k oslobodeniu sa od utrpenia.

Osem krokov smerujúcich k nirváne:

1. Neubližovať, byť pravdivý a cudný. 2. Sebadiscipína - telesná aj duševná čistota. 3. Správne sedenie. 4. Regulácia dychu a dychové cvičenia. 5. Sústredenie sa, odpútať sa od zmyslovo vonkajšieho svera, ktorý nás rozptyluje. 6. Sústredenie sa len na jeden predmet. 7. Meditácia, uvažovanie. 8. Pohrúženie sa (pokorenie sa).

Ťažisko jógy spočíva v praktickej stránke. Sú to cvičenia, ktoré slúžia na uvoľnenie psychiky, ale aj telesnej schránky. Jóga znamená celoživotnú prácu na sebe.

Gourt Home::Gourt :: Indická filozofia