Hudba

Related Topics:
Hudba

Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je konkrétnejšie druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentami harmónia, melódia, rytmus a farba.

Články a skupiny článkov vo Wikipédii na tému Hudba

Členenia

Podľa zvukového materiálu

vokálna (ľudský hlas):
inštrumentálna (hudobné nástroje):
- symfonická
- komorná
- pochodová
- posluchová (absolútna, programná)

Podľa pôvodu

ľudová
umelá

Podľa umeleckého zamerania

alebo tiež

artificiálna
nonartificálna

Podľa témy

Dejiny hudby

Hlavný článok: Dejiny hudby

V dejinách hudby sa vyskytujú 3 prekrývajúce sa hlavné vývojové fázy:

Epocha jednohlasnej hudby (do roku 1300)

Začína v Starovekom Grécku a v stredoveku ju predstavujú trubadúri, minnesängeri a truvéri.

Epocha polyfónnej hudby (800-1750)

Do roku 1300 sa vyskytoval najmä organálny spev a prvý polyfónny štýl zvaný Ars antiqua, potom do roku 1450 vyspelejší štýl Ars nova, po roku 1450 sa rozvíja imitačná polyfónia (rovnaká téma sa zjavuje následne vo všetkých hlasoch). Toto je obdobie gotickej a renesančnej hudby.

Epocha homofónnej hudby (1600 - dnes)

1600 - 1750

V tomto období sa presadzuje monodický štýl, založený na nadvláde vedúcej melódie sprevádzanej akordmi (vzniká opera (umenie), oratórium, kantáta). Je to obdobie barokovej hudby.

1750 - 1900

Toto obdobie malo tieto fázy:

1750 - 1800: Rokoková hudba (zameraná na dekoratívny detail a francúzsku šľachtu)
Okolo 1800: Pôvodne v Nemecku (vznik symfónie a sláčikového kvarteta) a v Rakúsku (Mozart, Haydn, Beethoven) nastupuje klasicistická hudba (založená na výrazovej prostote a pátose)
1800 - 1890: Bezprostredne nasleduje romantická hudba zameriavajúca sa na výraz a poetizujúca hudobnú náladu. V prvej fáze (1800-1830, Chopin, Schuhmann, Mendelsohn, Schubert) sa pestovali hlavne menšie vokálne hudobné formy, v druhej fáze (1830-1870(?), novoromantizmus, Berlioz, Franz Liszt, Richard Wagner, Giuseppe Verdi, Musorgskij, Rinskij-Korsakov, Smetana, Antonín Dvořák, Erkel, Grieg) prevažovali symfonické básne (od roku 1850), programné symfónie a hudobné drámy a vznikali národné hudobné školy (najmä česká, nórska, maďarská). V poslednej fáze (1870(?)-1890, Brahms, Bruckner, Franck, Mahler) došlo k syntéze klasicistických a romantických skladbových princípov a k rozvoju veľkých symfonických diel
1890-(?)1910: Impresionistická hudba (charakteristická zjemnenou melódiou, inštrumentálnou farbenosťou a akordikou). Zástupcovia sú najmä Stravinský, Bartók, Ravel, Debussy, Skrjabin a Suk.

20. stor.

Medzi 1910 a 1920 prevláda hudobný expresionizmus zdôrazňujúci výrazovú zložku, ktorý okolo roku 1920 vyústil do hudobného konštruktivizmus (Schönberger, Berg, Webern).

Smery klasickej hudby v 20. stor. sú aj napríklad:

punktualizmus (Webern)
hudobný neoklasicizmus a neorealizmus (Prokofiev, Šostakovič)
hudba socialistického realizmu
súčasná hudba (Penderecki, Lutoslawski) - syntéza stupňovaného výrazu vysokej konštruktívnej disciplíny a dôrazu na farebnosenzuálnu pôsobivosť

Okrem toho sa rozvíjajú rôzne smery tzv. populárnej hudby - (pop music v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti v 20. storočí prevláda snaha o nájdenie nových vyjadrovacích možností:

Slovenská populárna hudba

Hlavný článok: Slovenská populárna hudba

Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsatych rokoch dvadsiateho storočia. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii či už hudobníkov, skladateľov, alebo textárov.

1934 - 1947

1948 - 1968

Nástup beatu

skladatelia:
textári (libretisti):
interpreti:
kapely nastupujúce v šesdesiatych rokoch: The Beatman, The Soulman, The Gentleman, The Blues Five, Mr. Jet, Meditating Four...

1969 - 1989

skladatelia: Marián Varga, Jaro Filip
textári: Boris Filan, Kamil Peteraj, Peter Petiška, Daniel Hevier, Peter Uluičný...
interpreti: Pavol Hammel, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Peter Nagy, Dežo Ursiny
kapely: Modus, Prúdy, Elán, Fermáta, Taktici, Limit, Indigo, Bez ladu a skladu, Team, Tublatanka, ACplus, Lojzo, Banket, Karpatské chrbáty, Zóna A...

po roku 1990

skladatelia: Andrej Šeban, Oskar Rósza...
textári: Jozef Urban, Vlado Krausz, Martin Žúži
interpreti: Richard Muller, Jana Kirschner, Zuzana Mojžišová
kapely: Hex, No name, Imt Smile, Peha, Horkýže slíže, Aya

Hudobná veda

Hlavný článok: Hudobná veda

Hudobná veda je veda o hudbe, teda o celkovej aktivite ľudskej spoločnosti v oblasti hudobného prejavu.