Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je konkrétnejšie druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentami harmónia, melódia, rytmus a farba.
Články a skupiny článkov vo Wikipédii na tému Hudba
Členenia
Podľa zvukového materiálu
- vokálna (ľudský hlas):
- inštrumentálna (hudobné nástroje):
- symfonická
- komorná
- pochodová
- posluchová (absolútna, programná)
Podľa pôvodu
Podľa umeleckého zamerania
alebo tiež
- artificiálna
- nonartificálna
Podľa témy
Dejiny hudby
Hlavný článok: Dejiny hudby
V dejinách hudby sa vyskytujú 3 prekrývajúce sa hlavné vývojové fázy:
Epocha jednohlasnej hudby (do roku 1300)
Začína v
Starovekom Grécku a v stredoveku ju predstavujú
trubadúri,
minnesängeri a
truvéri.
Epocha polyfónnej hudby (800-1750)
Do roku 1300 sa vyskytoval najmä organálny spev a prvý polyfónny štýl zvaný
Ars antiqua, potom do roku 1450 vyspelejší štýl
Ars nova, po roku 1450 sa rozvíja
imitačná polyfónia (rovnaká téma sa zjavuje následne vo všetkých hlasoch). Toto je obdobie gotickej a renesančnej hudby.
Epocha homofónnej hudby (1600 - dnes)
1600 - 1750
V tomto období sa presadzuje monodický štýl, založený na nadvláde vedúcej melódie sprevádzanej akordmi (vzniká
opera (umenie),
oratórium,
kantáta). Je to obdobie barokovej hudby.
1750 - 1900
Toto obdobie malo tieto fázy:
- 1750 - 1800: Rokoková hudba (zameraná na dekoratívny detail a francúzsku šľachtu)
- Okolo 1800: Pôvodne v Nemecku (vznik symfónie a sláčikového kvarteta) a v Rakúsku (Mozart, Haydn, Beethoven) nastupuje klasicistická hudba (založená na výrazovej prostote a pátose)
- 1800 - 1890: Bezprostredne nasleduje romantická hudba zameriavajúca sa na výraz a poetizujúca hudobnú náladu. V prvej fáze (1800-1830, Chopin, Schuhmann, Mendelsohn, Schubert) sa pestovali hlavne menšie vokálne hudobné formy, v druhej fáze (1830-1870(?), novoromantizmus, Berlioz, Franz Liszt, Richard Wagner, Giuseppe Verdi, Musorgskij, Rinskij-Korsakov, Smetana, Antonín Dvořák, Erkel, Grieg) prevažovali symfonické básne (od roku 1850), programné symfónie a hudobné drámy a vznikali národné hudobné školy (najmä česká, nórska, maďarská). V poslednej fáze (1870(?)-1890, Brahms, Bruckner, Franck, Mahler) došlo k syntéze klasicistických a romantických skladbových princípov a k rozvoju veľkých symfonických diel
- 1890-(?)1910: Impresionistická hudba (charakteristická zjemnenou melódiou, inštrumentálnou farbenosťou a akordikou). Zástupcovia sú najmä Stravinský, Bartók, Ravel, Debussy, Skrjabin a Suk.
20. stor.
Medzi 1910 a 1920 prevláda hudobný
expresionizmus zdôrazňujúci výrazovú zložku, ktorý okolo roku 1920 vyústil do hudobného
konštruktivizmus (Schönberger, Berg, Webern).
Smery klasickej hudby v 20. stor. sú aj napríklad:
- punktualizmus (Webern)
- hudobný neoklasicizmus a neorealizmus (Prokofiev, Šostakovič)
- hudba socialistického realizmu
- súčasná hudba (Penderecki, Lutoslawski) - syntéza stupňovaného výrazu vysokej konštruktívnej disciplíny a dôrazu na farebnosenzuálnu pôsobivosť
Okrem toho sa rozvíjajú rôzne smery tzv. populárnej hudby - (pop music v širšom zmysle).
Vo všeobecnosti v 20. storočí prevláda snaha o nájdenie nových vyjadrovacích možností:
Slovenská populárna hudba
Hlavný článok: Slovenská populárna hudba
Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsatych rokoch dvadsiateho storočia.
Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii či už hudobníkov, skladateľov, alebo textárov.
1934 - 1947
1948 - 1968
Nástup
beatu
1969 - 1989
- skladatelia: Marián Varga, Jaro Filip
- textári: Boris Filan, Kamil Peteraj, Peter Petiška, Daniel Hevier, Peter Uluičný...
- interpreti: Pavol Hammel, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Peter Nagy, Dežo Ursiny
- kapely: Modus, Prúdy, Elán, Fermáta, Taktici, Limit, Indigo, Bez ladu a skladu, Team, Tublatanka, ACplus, Lojzo, Banket, Karpatské chrbáty, Zóna A...
po roku 1990
- skladatelia: Andrej Šeban, Oskar Rósza...
- textári: Jozef Urban, Vlado Krausz, Martin Žúži
- interpreti: Richard Muller, Jana Kirschner, Zuzana Mojžišová
- kapely: Hex, No name, Imt Smile, Peha, Horkýže slíže, Aya
Hudobná veda
Hlavný článok: Hudobná veda
Hudobná veda je veda o hudbe, teda o celkovej aktivite ľudskej spoločnosti v oblasti hudobného prejavu.
Hudba
Musiek | Mosica | موسيقى | Música | Музыка | Музика | Fɔlikan | সঙ্গীত | Muzika | Música | Musica | Hudba | Cerddoriaeth | Musik | Musik | Μουσική | Music | Muziko | Música | Muusika | Musika | موسیقی | Musiikki | Muusiga | Tónleikur | Musique | Muzyk | Ceol | Ceòl | Música | מוזיקה | संगीत | Glazba | Zene | Musica | Musik | Muziko | Tónlist | Musica | 音楽 | zgike | მუსიკა | 음악 | Ylow | Музыка | Musica | Muzika | Musek | Muziek | Muzika | Mūzika | Muzik | Mużika | Música | Musik | Meziek | संगीत | Muziek | Musikk | Musikk | Mûsique | Musica | Музыкæ | Muzyka | Música | Muzică | Музыка | गानं | Mùsica | Mùsica | Muisic | Muzika | Music | Glasba | Muzika | Музика | Mmino | Musik | Ngoma | இசை | ดนตรี | Musika | Müzik | مۇزىكا | Музика | Muxèga | Muzike | מוזיק | 音乐