Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika). Významným spôsobom ovplynil myslenie o štáte.

Diela

• Vertrauliche Briefe Ueber das vormalige Staatsrechtliche Verhältnis des Waadtlandes (Payes de Vaud) zur Stadt Bern, 1798 /preklad z francúzštiny; anonymne
• Komentár k nemeckému vydaniu Skúmania o základoch politickej ekonómie od J. Stuarta, 1799
• Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie, 1801
• Über das Wesen der philosophischen Kritik, 1802 /štúdia
• Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme, 1802 /štúdia
• Verhältnis des Skeptizismus zur Philosophie, 1802 /štúdia
• Glauben und Wissen, 1802 /štúdia
• Phänomenologie des Geistes, 1807 /dokončené v noci 14. 10. 1806
• Wissenschaft der Logik, 1912-1916
• Enzyklopädie der Wissenschaften, 1817, 1827, 1830
• Grundlinien der Philosophie des Rechts (Základy filozofie práva), 1821
• Sämtliche Werke (Zobrané spisy, vydané priateľmi a žiakmi), 1832-1845
• Philosophie der Religion (Filozofia náboženstva), 2 zv., 1832
• Geschichte der Philosophie (Dejiny filozofie), 3. zv., 1833-1836
• Ästhetik (Estetika), 1835
• Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín), 1837
• Jubiläumsausgabe (Jubilejné vydanie, H. Glockner), 1927 an.

Poňatie štátu u Hegla

Hegel chápe štát nie ako čiste inštrumentálnu entitu, vytvorenú praktickým ľudským zmyslom za účelom podpory individuálnych cieľov aj keď štát obsahuje prvky "subjektívnej slobody," ktoré Hegel vnímal ako hlavný úspech modernej spoločnosti.

štát je pre Hegla najmä etická entita, ktorej smerovanie je zakotvené v sieti ľudských vzťahov, ktoré presahujú prianie akéhokoľvek jedinca. (konzervatizmus).

Táto etická entita má tri "momenty" ktorých totalita zahrňuje mnohotvárnu prirodzenosť ľudského života:

• Rodina, ktorá je charakterizovaná partikularistickým altruizmom.
• Spoločnosť, ktorá je charakterizovaná svojim univerzálnym egoizmom.
• Štát, ktorý je charakteristický spojením dvoch predchádzajúcich v univerzálny altruizmus.

Štát je nadradený rodine aj občianskej spoločnosti. Pri zakladaní štátu Hegel zdôrazňuje úlohu vôle.

Aj napriek svojmu idealizmu je Hegel proti Platónskej dualite, popiera rozdiel medzi tým, čo je a to čo by malo byť. (Čo je rozumné je aj uskutočniteľné).

Existencia štátu u Hegla je predovšetkým pre zabezpečenie slobôd jednotlivcov, pod štátom rozumie najmä politicky zorganizovanú spoločnosť, je proti násilným zásahom štátu (teda nezastával totalitný štát)

Externé odkazy

Narodenia v 1770 | Úmrtia v 1831 | Nemeckí filozofi

جورج فيلهلم فريدريك هيغل | Георг Гегель | Георг Хегел | গেয়র্গ ভিলহেল্ম হেগল | George Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Hegelo | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | גיאורג וילהלם פרידריך הגל | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | ゲオルク・ヴィルヘルム・フリードリヒ・ヘーゲル | 게오르크 빌헬름 프리드리히 헤겔 | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georgius Wilhelmus Fridericus Hegel | Georgas Vilhelmas Frydrichas Hėgelis | Георг Вилхелм Фридрих Хегел | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Гегель, Георг Вильгельм Фридрих | Георг Вилхелм Фридрих Хегел | Friedrich Hegel | Georg Wilhelm Friedrich Hegel | Геґель Ґеорґ Вільгельм Фрідріх | 黑格尔