Geológia

Mente_Et_Malleo.jpg Geológia (z gr. gé=zem + logos = slovo, náuka) je veda zaoberajúca sa zložením, stavbou, vlastnosťami a vývojom Zeme, ako aj procesmi, ktoré ju tvorili/tvoria.

Geológovia pomohli stanoviť vek Zeme (okolo 4,5 mliardy, 4,5.10⁹ rokov), ako aj históriu jej vývoja. Vysvetlili príčiny vzniku pohorí, sopečnej činnosti a zemetrasení na základe pohybu litosferických platní po plastickom plášti. Taktiež pomáhajú pri objavovaní a ťažbe prírodných surovín ako ropa, uhlie, rudy kovov, nerudné materiály (azbest, zeolity, ílové minerály, vápenec, atď...)

Slovo "geológia" prvý raz použil Jean-André Deluc v roku 1778, ako vedecký termín ho začal používať Horace-Bénédict de Saussure v roku 1779.

História

Určitými poznatkami z geológie disponoval, už človek človek zručný, pričom svoje poznatky využíval na vyhľadávanie dobre štiepateľných kameňov (pazúrikov), ktoré mu slúžili ako rôzne pracovné nástroje. Neskôr po vynájdení výroby a spracovania kovov a zliatin (zlato, striebro, meď, bronz, železo, atď...) sa poznatky o neživej prírode ďalej rozširovali (získavanie poznatkov o výskyte rúd osahujúcich dané kovy, zhodnotenie kvality týchto rúd, spôsob ťažby, atď..).

Prvú systematickú a ucelenú prácu o baníctve a tavení rúd napísal stredoveký učenec Georg Agricola: De re matallica libri XII s dodatkom Buch von den Lebewesen unter Tage (kniha o netvoroch žijúcich pod Zemou). Táto publikácia pokrýva všetko ohľadom ťažby, transportu a spracovania rúd, získavania síry, ako aj administratívnych náležitostí. Bola vydaná v roku 1556.

Za zakladateľa modernej geológie sa považuje James Hutton. V roku 1785 prezentoval v Edinburghu prácu s názvom Theory of the Earth. V nej objasňuje svoje teórie o histórii Zeme a vzniku a zániku pohorí. Jeho stúpenci boli známi ako plutonisti a verili, že pohoria majú pôvod vo vulkanizme, ich protivníci neptunisti odvodzovali pôvod hornín zo sedimentov.

Wiliam Smith nakreslil prvú geologickú mapu a začal so získavaním stratigrafických dát skúmaním fosílií.

Charles Lyell publikoval svoju slávnu knihu Principles of Geology prvýkrát v roku 1830 a pokračoval v nových, doplnených vydaniach až do svojej smrti v roku 1875. Úspešne zaviedol teóriu aktualizmu. Táto teória je založená na tvrdení, že geologické procesy, ktoré sa vyskytli v histórii Zeme sú rovanké ako dnešné procesy. Opačná teória bola katastrofizmus, ktorá tvrdila, že povrch Zeme sa sformoval pri dávnych katastrofách v minulosti, a v súčasnosti je nemenný.

Teória pohybu kontinentov uverejnená Alfredom Wegenerom uz v roku 1912, ale začala byť akceptovaná až v 1960 po objavení teórie platňovej tektoniky.

Všeobecné princípy geológie

Tieto princípy väčšinou umožňujú určiť vek vrstiev, alebo procesy, ktorými boli vytvorené.

Princíp aktualizmu hovorí, že geologické procesy, ktoré formovali zemský povrch v minulosti sú rovnaké, ako súčasné procesy. Tento základný postulát prvýkrát definoval James Hutton slovami Prítomnosť je kľúčom k minulosti.

Princíp superpozície hovorí, že v slede sedimentov (súvrství), ktoré nie sú geologicky porušené, sa mladšia vrstva nachádza nad staršou. Na základe tohto pricípu môžeme vidieť súvrstvie ako vertikálny časový záznam, ktorý zaznamenáva časový sled ukladania vrstiev sedimentov od najstaršieho po najmladsí.

Princíp prerážania. Intrúzia, ktorá prerazí cez uložený sediment, je mladšia ako daný sediment.

Princíp podobnosti druhov je založený na zhode fosílií v sedimentoch. Ako sa organizmy rozšírili v nejakej časovej perióde na svete, ich výskyt, alebo naopak ich absencia môže poskytnúť informáciu o relatívnom veku vrstiev.

Členenie geológie

Geológia sa dnes delí na štyri oddiely:

Všeobecná geológia: zaoberá sa zákonmi a silami, ktoré pôsobia na vývoj zemského telesa, jeho vznikom, postavením vo vesmíre, pohybmi, tvarom, veľkosťou a vlastnosťami. Delí sa na:
- Štruktúrna geológia (študuje tvar jednotlivých telies tvoriacich zemskú kôru)
- Mineralógia (zaoberá sa minerálmi, ich tvarom, vznikom, zložením, atď...)
- Petrológia (zaoberá sa stavbou a vznikom hornín, jej opisná časť sa volá Petrografia)
- Tektonika (študuje pohyby platní a javy pri tom nastávajúce)
- Geochémia (študuje chemické zloženie Zeme, chemické procesy formujúce horniny a migráciu chemických prvkov v prírodných dejoch)
- Geofyzika (zaoberá sa fyzikálnymi vlastnosťami Zeme, konkrétne zemetraseniami, gravitáciou, magnetizmom, rádioaktivitou Zeme)

Historická geológia: rekonštruuje fázy dejín Zeme. Ako pomocné vedy historickej geológie slúžia:
- Stratigrafia (zisťuje vek hornín, fosílií a sedimentov)
- Paleontológia (skúma históriu života an Zemi, vyhynuté organizmy na základe fosílnych záznamov)
- Paleogeografia (skúma rozmiestnenie a zmeny tvaru kontinentov v geologickej histórii)

Regionálna geológia :podáva súborne všetky poznatky o geológii určitej oblasti, kraja, štátu, kontinentu, či sveta. Príbuzné vedy sú aj:
- Speleológia (jaskyniarstvo)
- Vulkanológia (študuje prejavy sopečnej činnosti)

Aplikovaná geológia (Užitá geológia) - zaoberá sa praktickými problémami. Delí sa na:
- Ložisková geológia (geologické problémy povrchovej aj podpovrchovej ťažby)
- Hydrogeológia (geologické problémy pri vyhľadávaní vodných zdrojov)
- Hydrochémia (geologické problémy pri zisťovaní kvalitatívnzch parametrov podzemných a povrchových vôd)
- Inžinierska geológia (geologické problémy pri stavbe ciest, sídlisk, železníc, vodných nádrží a podobne)
- Environmentálna geológia (rieši environmentálne problémy vznikajúce pri: banskej činnosti, geologickom prieskume, atď...)

Regionálna geológia

Geomorfologické členenie Slovenska

Pozri aj

Články a skupiny článkov ku geológii vo Wikipédii

Pozri:Kategória:Geológia, Kategória:Mineralógia