Friedrich Nietzsche

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof, psychológ a filológ.

Význam

Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životunepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života.

Bol profesor na univerzite v Basilei kde spoznal Richarda Wagnera.

Životopis

Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Basileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal večšinu svojich veľkých diel. V januári 1889 v Turíne sa nervovo zhrútil, toto mu prekazilo jeho ďalšiu prácu a zbytok života strávil šialený.

Tvorba

Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.

Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
Vrcholná etapa v jeho filozofii ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathrusta.

Základné tématické okruhy jeho filozofie:

vôľa k moci
nadčlovek
prehodnotenie všetkých hodnôt
nihilizmus

Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožnuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.

Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovat sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradične morálky a dokáže prehodnotit všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k bližnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.

- Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
- Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevratením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.

Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.

Zneužitie

Diela boli zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a "vyšlachtenia" rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideólógie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry, Elizabeth Nietzsche, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšlaných k publikácii Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.

Diela

Tak vravel Zarathustra (po nem. Also sprach Zarathustra) - 1885
Ecce homo - 1908

Pokus o autobiografiu.

Mimo dobra a zla (po nem. Jenseits von Gut und Böse) - 1886
Gemealógia morálky (po nem. Zur Genealogie der Moral) - 1887
Vôľa k moci (po nem. Wille zur Macht) - 1901

Výber poznámok autora po jeho smrti. Zneužité k propagovaniu nacizmu.

Antikrist (po nem. Der Antichrist) - 1895
Radostná veda (po nem. La Gaya Scienza) - 1882
Ranné červienky (po nem. Morgenröthe) - 1881
Zrodenie tragédie z ducha hudby (po nem. Das Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872

Externé odkazy

Friedrich Nietzsche on-line (po slovensky)
Wiki Nietzsche