Ekológia

Ekológia (← z gréc. oikos - dom, logos - slovo), je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Názov

Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“

V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:

všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Pododbory

Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:

behaviorálna ekológia - študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
druhová ekológia (autekológia) - skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
populačná ekológia (demekológia) - zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
ekológia spoločenstiev (synekológia) - študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
ekológia ekosystémov - zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
globálna ekológia (makroekológia) - pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:

ekológia zvierat
- ekológia hmyzu
- humánna ekológia
ekológia rastlín

Základné pojmy

bióm - biosféra - biotop - ekologická nika - ekosystém - spoločenstvo - životné prostredie

Ekologická kríza

Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:

vyčerpanie prírodných zdrojov
znečistenie životného prostredia
ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je odsúdené na neúspech.

História ekologických katastrof a kríz

Pravek

výrub lesov

Starovek

zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť
vyčerpanie pôdy

Antika

ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
vyčerpanie pôdy
erózia a následne zosuvy pôdy

Stredovek

sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky

Novovek

priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov
drancovanie surovín, aglomerácia
vojny - požiare
odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť

globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
zmena polostepí na polopúšťe (Severná Amerika, Sibír)
požiare
hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver)
zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečisk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
rádioaktívne zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery)
konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.

= Zdroje =

Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.