Bainit je fáza uhlík/železová fáza ocele, ktorá vzniká prudkym ochladením zmesy austeniticky žeravej ocele na austenitickú teplotu tesne nad martenzitom (450 °C).

Teória

Dôležitá je hlavne rýchlosť ochladenia - musí byť v určitom rozsahu, ktorý sa mení od obsahu uhlíka v oceli. Ak napr. ochladzujeme príliš pomaly tak vzniká nevýhodný perlit. Horná a dolná teplota plus horná a dolná rýchlosť ochladzovanie (ZTU diagram) tvoria na časovom diagrame zhruba štvoruholník, nazývaný aj bainitický nos.

Bainit sa tvorí rádove asi 2 až 10 hodín. To je dobre vidieť na ZTU diagrame. Obrobok musí byť predtým plne austenitizovaný. Aby sa bainit začal tvoriť, je treba ochladiť (len relatívne) obrobok na bainitickú teplotu (rádove 450 °C až 550 °C). To sa robí obyčajne v soľnej tavenine (roztavená soľ). Potom sa teplota podrží, čiže izotermické spracovanie, a to tak dlho až sa všetok austenit premenil na bainit.

Ak je rýchlosť ochladzovania menšia ako treba, tak sa tvorí perlit alebo ferit, ak je vyššia, tak martenzit. Tieto fázy znižujú pevnosť a húževnatosť materiálu a to aj pri malých množstvách. Preto sa niekedy pridávajú legúry, ktoré bainitickú oblasť pre nás výhodne posúvajú. Pri veľkých a hrubých obrobkoch sa vnútro obrobku ochladzuje pomalšie, a preto je bainitizácia vhodná len pre menšie obrobky.

Jeho štruktúra pripomína martenzit (tiež je ihličkový).

Bainitizáciou sa odstraňujú vlastné pnutia a preto sú bainitické ocele vysokopevné v ťahu. Húževnatosť a dynamické zaťaženia (údery a nárazy) sú ešte lepšie.

Pozri aj

• Bainitická tvárna liatina

Metalurgia

Bainite