article

Ústava (spolu s ostatnými ústavnými zákonmi) je základný zákon štátu. Ide o zvláštnu, najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily. Neústavné (t.j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojim obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.kvalifikovaná väčšina), väčšinou 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom absolutistických monarchií (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom parlamentarizmu.

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (v Košiciach).

Obsah


Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.

Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:

  • Preambula
  • Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, samosprávy (napr. obcí) a štátneho občianstva; štátne symboly
  • Základné práva, slobody a povinnosti občanov
  • Jednotlivé ústavné orgány (prezident, vláda atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány samosprávy
  • Prechodné a záverečné ustanovenia

Členenia


  • Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
  • Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.

  • Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
  • Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.

  • Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
  • Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.

Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je Veľká Británia, ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná Ústava je ústava USA z roku 1787.

Pozri aj


Právo | Ústavné právo | Politológia

دستور | Конституция | সংবিধান | Constitució | Ústava | Forfatning | Verfassung | Σύνταγμα | Constitution | Konstitucio | Constitución | Põhiseadus | قانون اساسی | Perustuslaki | Constitution | Constitución | חוקה | Ustav | Alkotmány | Konstitusi | Stjórnarskrá | Costituzione | 憲法 | კონსტიტუცია | 헌법 | Grondwet | Konstitucija | Konstitūcija | Устав | Perlembagaan | Grondwet | Grunnlov | Konstitusjon | Constitution | Konstytucja | Constituição | Constituţie | Конституция | Constitution | Ustava | Устав | Grundlag | Katiba | รัฐธรรมนูญ | Saligang batas | Anayasa | Конституція | 宪法 | Hiàn-hoat

 

This article is licensed under the GNU Free Documentation License. It uses material from the "Ústava".

Home Pageartsbusinesscomputersgameshealthhospitalshomekids & teensnewsphysiciansrecreationreferenceregionalscienceshoppingsocietysportsworld