Matematiko > Nombro > Romiaj ciferoj < Ciferaroj < Skribarto
La sistemo aperis ĉirkaŭ la jaro 800 a.K. ĉe etruskoj kaj ĝin uzis ankaŭ latinlingvaj romianoj. Anoj de la eŭropa kulturo ankoraŭ uzas ĝin hodiaŭ por datoj (monatnombroj, jarcentoj), por nomoj de seriaj moŝtuloj (reĝoj, imperiestroj, papoj...), por ĉapitroj en libroj aŭ simple por dekoraj celoj en horloĝo.
| Unu | I | Dek unu | XI | Tridek | XXX |
| Du | II | Dek du | XII | Kvardek | XL |
| Tri | III | Dek tri | XIII | Kvindek | L |
| Kvar | IV (IIII en horloĝoj) | Dek kvar | XIV | Sesdek | LX |
| Kvin | V | Dek kvin | XV | Sepdek | LXX |
| Ses | VI | Dek ses | XVI | Okdek | LXXX |
| Sep | VII | Dek sep | XVII | Naŭdek | XC |
| Ok | VIII | Dek ok | XVIII | Cent | C |
| Naŭ | IX | Dek naŭ | XIX | Kvincent | D |
| Dek | X | Dudek | XX | Mil | M |
La regulo por skribi naturalajn nombrojn estas simpla: oni skribas romiajn ciferojn en vico, dume, se la granda cifero staras antaŭ malgranda, ili adiciiĝas (VI = 5+1 = 6), kontraŭkaze - oni subtrahas la malgrandan nombron de la granda (IX = 10-1=9). La dua principo estas uzata nur por eviti kvarfojan ripeton de la sama nombro: oni skribas XL = 50-10 = 40 anstataŭ XXXX = 10+10+10+10 = 40.
Plenumo de aritmetikaj operacioj per romanaj ciferoj estas maloportuna. Romianoj uzis abakon.
أعداد رومانية | Рымскія лічбы | Римски цифри | Niveradur roman | Rimski brojevi | Numeració romana | Římské číslice | Romertal | Römische Zahlen | Roman numerals | Numeración romana | Roomalaiset numerot | Numération romaine | Uimhir Rómhánach | Numeración romana | ספרות רומיות | Rimski brojevi | Római számok | Angka Romawi | Rómverskir tölustafir | Sistema di numerazione romano | ローマ数字 | 로마 숫자 | Hejmarên romî | Numeri Romani | Romeinse cijfers | Romartal | Romertall | Chiffes romaines | Rzymski system liczbowy | Numeração romana | Римские цифры | Nùmmura rumani | Roman numeral | Rimske številke | Numrat romak | Romerska siffror | ரோம எண்ணுருக்கள் | เลขโรมัน | Roma rakamları | Римська система цифр | 罗马数字
This article is licensed under the GNU Free Documentation License.
It uses material from the
"Romiaj ciferoj".
Home Page • arts • business • computers • games • health • hospitals • home • kids & teens • news • physicians • recreation• reference • regional • science • shopping • society • sports • world